Opustil som prácu v kancelárii aby som mohol žiť v divočine

Ako to celé začalo

Môj vzťah k prírode sa začal formovať, keď som mal asi 10 rokov. V tom čase som ešte nevedel presne povedať, čo ma na trávení času v prírode baví. Jednoducho som cítil, že chcem v lese tráviť čas a spoznávať život okolo seba.

Začalo to ako výlety s rodičmi či strýkom, neskôr pribudol bicykel a s ním aj možnosť dostať sa ďalej a na zaujímavejšie miesta. S bratom Jakubom, ktorý je o necelé dva roky starší, sme v tom veku boli najlepší parťáci.

Z nášho koníčka sa postupne stala vášeň. Začali sme sa snažiť zachytiť okamihy v prírode a stretnutia s divými zvieratami aj na fotoaparát. Ten rodinný - analógový, nám však rýchlo prestal stačiť. Keď sme boli trochu starší, našli sme si brigádu, a všetky ušetrené peniaze sme investovali do lepšej fototechniky. Svoju tvorbu sme začali uverejňovať na našej stránke fotolovci.sk.

Fotenie zvierat ako hlavná priorita

Keď som mal asi 16 rokov, fotenie divokých zvierat bolo mojou najväčšou prioritou. Škola mi išla dobre, a tak som čas strávený prípravou do nej minimalizoval, ako to len šlo. Úlohy som dorábal ráno, prípadne počas prestávok, a učeniu som tiež veľa dať nemusel. Hneď po škole som sa na bicykli ponáhľal na brigádu - bolo to asi o 10 minút rýchlejšie, ako autobusom.

Na jar a v lete, keď boli dni dlhšie, som niekedy stihol aj po brigáde vybehnúť s foťákom niekam do prírody, snažiac sa stihnúť posledné a zároveň najkrajšie slnečné lúče. Všetko na bicykli - bol to v tom čase jediný dopravný prostriedok, ktorý stíhal držať krok s mojou predstavou o efektívnom cestovaní. Autobusy často meškali, navyše nechodili v tých správnych časoch a na tie správne miesta. Veru, k líščej nore či k brehu, kadiaľ lieta rybárik, žiadne autobusy nechodili. Bicykel áno. A tak som sa prebicykľovaľ gymnáziom, poväčšine v maskáčoch a s foťákom na chrbte až na vysokú školu.

Budovanie kariéry a nádejná budúcnosť v IT manažmente

Štúdium informatiky na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave však prinieslo nové úskalia. Fakulta už nebola 15 minút bicyklom, ako to bolo v prípade gymnázia, ale dobrú trištvrte hodinu. Moja dovtedy fungujúca stratégia - učeniu veľa nedať, a úlohy robiť ráno pred školou, prípadne pomedzi hodiny - tiež akosi začala zlyhávať. Tento typ štúdia si vyžadoval oveľa viac času a prípravy, ako pred tým. Nebolo to ľahké, a tak som musel začať moje dovtedajšie životné hodnoty prioritizovať.

A tak sa postupne fotenie a čas strávený v prírode zmenšoval, a čas strávený za počítačom pri akademických zadaniach zvyšoval. Škola mi išla dobre, ale musel som makať. Prišla prvá zaujímavá pracovná ponuka, potom druhá aj tretia. Ani neviem ako to ubehlo, a počas inžinierskeho stupňa štúdia som sa ocitol v skvelom tíme aj kolektíve technologického korporátu. Bol som súčasťou tímu, ktorý pracoval na elektronizácii zdravotníctva, a táto práca mi dávala zmysel.

A išla mi dobre - prepracoval som sa z usilovného študenta - programátora, na Scrum mastra a neskôr tím lídra. V tom čase sme budovali oddelenie, ktoré z pôvodného počtu 3 ľudí vyrástlo na 15. Začali sme hľadať a zaúčať nových ľudí, a ja som bol navrhnutý ako manažér tohto novo-vzniknutého tímu. Získal som si dôveru našich partnerov v Rakúsku, kam sme často chodievali na služobné cesty.

Aj preto som bol nominovaný spomedzi viac ako tritisíc zamestnancov našej divízie, a následne ocenený cenou pre individuálny výkon. Dalo by sa povedať, že moja "kariéra" išla raketovo hore. Čím väčšiu prekážku alebo výzvu predo mňa postavili, tým viac som sa snažil ju prekonať. O to viac sa mi však vzďaľovala predstava opätovného návratu do lesa. A les mi začal chýbať.

Ako sa vo mne začala ozývať túžba návratu k lesu

Začal som preto opäť vyhľadávať ticho divočiny a jej nenápadné detaily. V lese som sa opäť začal cítiť tak, že konečne oddychujem. Od všetkých technológií, rýchlej konzumnej doby, mobilov a počítačov. A práve niekde tam sa začala rodiť malá, nevinná predstava. Aké by to bolo, keby som sa týmto mohol živiť?

Pomaly ale isto som začal podvedome smerovať krôčiky k tomuto cieľu. Čas strávený v prírode som postupne začal prioritizovať stále vyššie v mojom rebríčku. Tak, ako sa predtým pomaličky prepadal dole, sa teraz nenápadne šplhal hore.

A tak som dospel k rozhodnutiu, naplno sa vrátiť k môjmu starému hobby. Tentokrát však nie len ako hobby, ale naplno. Rozhodol som sa opustiť "stabilné" prostredie kancelárskych stien, kobercov a stolov, a začať objavovať niečo väčšie, tajomnejšie, a tiež neistejšie.

"Back to the roots" alebo opätovné spojenie síl

Môj braj Jakub sa počas mojej "officovej" kariéry začal venovať filmovaniu prírody. S kamarátom Lukášom začali pracovať na unikátnom filme Mysli ako rys. Rozbehli tiež portál pre porovnávanie a recenzie techniky, ktorú pri tom používali. Zrodil sa portál nie len o fotopasciach: Gearcheckers. Ich prácu som pozornejšie sledoval už minimálne posledný rok, a tak mi ako veľmi prirodzený krok prišlo osloviť Jakuba s návrhom o opätovné spojenie síl. Jakubovi sa už v tom čase rodil nápad na niečo väčšie, ako je projekt Mysli ako rys či Gearcheckers. A tak sa zrodil TENTAUR. Teda v tom čase sme ešte nevedeli, ako sa bude volať, a predstava o ďalšom smerovaní sa ešte len začínala vynárať z hmly.

Keď sa k myšlienke Tentaura pripojil Peťo, ktorý má mimoriadne bohaté skúsenosti s rozbiehaním biznisu, celý projekt začal naberať jasnejšie smerovanie. Peťove skúsenosti, jeho schopnosť vnímať príležitosti, a nasmerovať nás na takéto myslenie nás posunulo výrazne vpred. A to nie len po biznisovej, ale aj po ľudskej a rozvojovej stránke.

Pretože sme chceli, aby kvalitná, overená výbava bola dostupná aj na Slovensku - pre ľudí, ktorí ju vedia oceniť, začalo vznikať miesto, kde takúto techniku môžeme ponúkať ďalej medzi ľudí. A tak vznikol web - eshop, na ktorom ponúkame techniku, ktorú sami pri filmovaní či pozorovaní prírody využívame. Tentaur sme vytvorili, pretože veríme, že pozorovanie prírody má byť radosť, nie boj s technikou.

Opustil som kanceláriu, aby som sa naplno oddal svojej vášni

Počas štúdia na vysokej škole, kde som sa začal od fotenia zvierat v prírode odklánať, som sa veľa naučil. Musel som zdolať mnoho prekážok a problémov, ktoré ma naučili vytrvalosti a zodpovednosti. Častokrát som musel vystúpiť z komfortnej zóny a prekonať sám seba. Práca v kancelárii vo viacerých firmách a na rôznych pozíciách ma začala učiť flexibilite, ale aj práci s ľuďmi a ako ich motivovať. Veľa som sa naučil najmä vďaka inšpiratívnym vedúcim a nadriadeným a vďaka dôvere, ktorú do mňa vkladali. Postupne mi zverovali väčšiu zodpovednosť, a v jeden moment som mal na starosti tímy z troch lokácií na Slovensku, v Nemecku a v Indii.

Napriek tomu, že sa mi v tejto práci darilo a väčšinu času som mal okolo seba skvelých ľudí, stále viac som cítil, že mi niečo chýba. A bol to práve čas strávený v lese.

Rozhodol som sa preto opustiť kancelársku robotu, a vydať sa naplno za mojou dávnou vášňou, ktorú som oprášil a znovu v nej našiel zmysel. Obklopený fantastickým tímom a najmä prírodou sa pokúšame približovať sa svojmu snu.

Kam ma táto cesta zavedie zatiaľ neviem, ale so správnymi ľudmi a obklopený divočinou to bude určite skvelé dobrodružstvo.